Historie

Zahrievacia otázka na úvod, ako sa vám hralo v Košiciach?
Jura: Ja si myslím, že veľmi dobre. Spočiatku, keď sme počuli prvú kapelu, tak sme mali trošku strach, pretože ten nábeh a tie ovácie a nadšenie ľudí boli fakt obrovitánske, vlastne na odlišný štýl muziky. Ale myslím si, že potom sa nám to podarilo. Takže nakoniec sme veľmi spokojní, so zvukom tiež. Paráda.

Čo znamená tvoj titul pred menom “m.o.u.“?
Jura: Ja toto nevravím, už som to raz prezradil Českému rozhlasu v Ostrave a viackrát to vravieť nebudem. Možno zase niekedy, keď budem mať takú náladu, ale teraz to nepoviem.

Je to prezývka?
Jura: Nie je to prezývka. Je to taký bigbeatový titul, ktorým ma počastoval jeden opitý fanúšik kedysi dávno, takže som si to skôr zo srandy dal pred meno v skratke a tak to tam mám na každej našej doske.

Mohol by si našim čitateľom vysvetliť názov vašej kapely? Čo je to Apalucha?
Jura: Expedícia je expedíciou v tom, že naša muzika má niečo “svoje“, podľa čoho sa dá spoznať, že sme to my, ale každá pesnička má aj niečo máličko iného z rôznych štýlov. Aj keď sa akoby hlavne sústredíme na blues, ono to v podstate nie je pravda. Expedícia je expedícia za rôznymi štýlmi muziky, z ktorých dohromady dávame dokopy naše pesničky.

Apalucha, to už je skôr taká sranda, netýka sa to vôbec “jedného českého filmu“. Je to ťažké vysvetliť, má to niečo spoločné s akýmsi snením, pretože jednému z kapely sa toto prosto snívalo. Počul to v ušiach, keď spal. A prišiel s tým. Takže dôvod prečo je to Expedice je jasný a prečo Apalucha... prosto sa na to sa kývlo.

Na vašej internetovej stránke som sa dočítala, že hrávate nielen na festivaloch a koncertoch, ale aj na svadbách a plesoch. Na ktorých akciách sa najviac zabávate?
Jura: Aby som pravdu povedal, tých festivalov zase toľko nie je. Sú to väčšinou menšie festivaly. Takže nás ľudia zatiaľ na nejakom veľkom českom festivale nevideli. Zatiaľ nie. A teraz k tým zábavám a plesom. Je to preto, že všetky dosky sme si natočili za vlastné peniaze, ktoré predovšetkým pramenia z týchto plesov. Nerobíme hocijaké plesy, robíme ich v “Oticích u Opavy“ samy pre seba. Vrátane toho, že chystáme stoly, že varíme guláš, atď, atď. Ešte čiastočne málinko plesujeme v Kopřivnici na Muzikantskom bále. Tie plesy a zábavy robíme hlavne preto, aby sme si zarobili nárazovo väčšiu čiastku peňazí, ktoré potom investujeme do mixážneho pultu, do aparatúry. Najlepšie je , keď sa peniaze nazbierajú a natočí sa doska.
A čo nás baví viac? Asi rovnako. Ale koncertovanie našich vecí, je stokrát lepšie. Aj s cestovaním je to spojené, tak je to paráda.

Všimli sme si, že počas koncertu si sa celý čas usmieval, až žiaril, sú v textoch osobné spomienky?
Jura: V tomto je tá Apalucha strašne bluesová, pretože vo väčšine textov, až v 95% je vlastne môj život. Dávam tam veci, ktoré sa mi stali, ktoré si máličko domyslím v rámci príbehu textu, ale väčšinou to má základ, ktorý je dosť blízko niečoho, čo sa mi stalo, čo mi vadí, alebo z čoho som smutný. Tých veselých pesničiek má Apalucha v rámci textu, nie v rámci muziky, ale v rámci textu dosť málo.

Ale napriek tomu sa obecenstvo bavilo, veselilo, nepôsobili ste ako kapela pesimisticky, práve naopak.
Jura: Ja si myslím, že predovšetkým celá naša kapela, to sú pozitívni ľudia. Takže to, že sa všetci “culíme“, alebo že sa ja “culím“, je preto, že nás to baví. Veľmi baví.

Voľná otázka, chceš niečo sám od seba povedať na záver?
Jura: Jasné, hralo sa nám tu v Košiciach veľmi pekne. Mrzí nás, že je to dosť ďaleko, lebo nevieme, či sa o nejakú dobu uvidíme. Ja dúfam, že áno. Pretože takýto klub, priestor, dobrý zvuk s takouto akustikou v Opave nie je a málokedy sa podarí, že ten koncert má takú peknú atmosféru ako napríklad tu.
A keby som mal niečo odkázať, tak by to bolo, aby ľudia nezabúdali na blues. Pretože to nie je len hudobný štýl, ale blues je prosto život a ten nie je vždy sranda, ale taktiež je. A to je blues.